blog
Keď som pred viac ako 2 rokmi postupne oznamovala diagnózu rakovina prsníka mojim blízkym a známym, všimla som si u mnohých čudný pohľad v ich očiach. A ten častokrát sprevádzali také tie milosrdné formulky typu neboj bude to dobré, si silná. K nim prislúchajúce sústrasné objatia, ktoré zväčša potrebovala druhá strana nie ja. A samozrejme…
Ak by išlo všetko tak, ako mi všetci predpovedali, už presne šesť dní by som mala mať aspoň nejaké z tých mňamóznych vedľajších účinkov. Keďže ide všetko tak, ako som si nastavila v hlave ja, tak jediné mňamózne, čo mám, je upečený perník, linecké a žĺtkové rezy. Lebo zajtra sú Vianoce a ja mám najlepšie recepty. Na koláč aj…
Musím sa priznať, že ja som z tých mojich ožiarov bola trošku pokakaná. Teda, nie trošku, ale dosť. Fyzicky, aj psychicky. Aj keď, to fyzicky skôr pripisujem tomu kari, čo tlačím do hlavy už druhý deň. No a to psychicky, tak to pripisujem všetkým tým hrôzostrašným príbehom, ktoré som si od iných onkologických pacientov vypočula. A presne aj…
Mnohokrát zvyknem vravieť, že niektoré slová je lepšie poznať z Google a slovníka cudzích slov, ako ich význam skutočne zažiť. A tiež ale zvyknem vravieť, kto nezažil nepochopí a že mlčať je zlato, alebo skôr soľ. Presne tak, ako v tej rozprávke kde otec vyhodí dcéru z bytu, teda pardón zo zámku a potom príde na to, že to bola kravina. Problém…
UPOZORNENIE : Ak ste precitlivení, alebo ak humor poznáte len zo slovníka cudzích slov, tak vpravo hore je taký červený krížik. Ním sa to zatvára. Cieľom tohto blogu nie v žiadnom prípade vyvolať hnev, nenávisť alebo pocit, že mám potrebu byť ľutovaná. Tento blog vznikol preto, pretože milujem čierny humor a mám nadhľad. Chvalabohu. Môj život bol…
Keď sa ma Trapko opýtal, ako oslávime poslednú chemoterapiu, uvedomila som si, že namiesto do kopca, ideme už z kopca. A že tie piatkové chemo koktejly mi ubiehajú rýchlejšie ako pelotón na čele s Peťom Saganom. Zostával mi posledný jeden z pätnástich a ja som mala týždeň na to, aby som si vymyslela, či si k tej mojej štandardnej cvikovej…
Odkedy mi moja francúzska rádiologička oznámila, že biopsia potvrdila rakovinu prsníka, rezonuje mi v ušiach a v hlave jej príkaz o nekladení otázok. O tom, že je to zbytočné a miesto otázok treba bojovať. A mala pravdu, tie otázky sú skutočne nanič. Nekladiem si ich ani ja, ani Trapko. Žijeme teraz, bojujeme aby sme mohli…
Zadrela som šťaviča. (Rozumej odšťavovač.) Už nerobí takú super čistú šťavu. Už je to skôr redšie smoothie. A keďže mňa napína len pri pomyslení na dužinu pomaranča v džúse, ten liter riedkeho smoothie som vyliala do záchoda. Za iných okolností by to vypil Trapko. Jemu tá dužina v džúse nevadí. Jemu ale vadí odšťavená kapusta s brokolicou. A aj ich…
Pred nedávnom som dostala otázku, ako asi vyzerá život onkologického pacienta. Taký jeden deň. Prišlo mi to čudné. Čo je zaujímavé na živote onkologického pacienta, ktorý má každý piatok chemo, sem tam sa zgrcne a sem tam sa mu udeje niečo čudesné. Čudesne vtipné, alebo menej vtipné. Potom si vravím, že fajn. Aspoň sa spätne pozriem…
Futbal sa hrá na dva polčasy, basketbal na štvrtiny a ja tú moju chemoterapiu hrám na tretiny. Ako v hokeji. No a moje skóre po prvej tretine je nasledovné : päť chemoterapií, odpálené mozgové bunky, jeden kompletne pregrcaný deň, priznanie si, že lieky sú super a biele plášte sú díleri, jedna svadba (žiadny pohreb), chlpy len…
Keď mi ráno o piatej zazvonil budík, miešala som zrovna cesto na koláč. Na telefóne mi svietili dva odkazy z kliniky a ja som nemala odvahu si ich vypočuť. Hanbila som sa. Sama pred sebou, pred recepčnými, pred Trapkom. Za ten svoj včerajší výstup, za to ako som to nezvládla, za to ako som stratila nervy, chuť a…
Frekvencia mojich chemoterapií sa zmenila. Z jednej raz za tri týždne sa stala jedna za týždeň. Piatok ostal. Jednak, pravidelnosť je dôležitá a jednak, ak by som mala opicu z toho chemo koktejlu, mala by som víkend na to, aby som ju vyspala a potom mohla ísť do práce. Áno, do práce. Naďalej som si tvrdohlavo stála za tým,…