Neznášam slovo rakovina. Neznášam ho s celým tým obsahom. Stretla som ju niekoľkokrát. Párkrát bola silnejšia ako všetko ostatné, no párkrát mi zachránila život. Ako? Tak, že keď som držala jednu blízko sa vyskytujúcu osobu v mojom veku za ruku, keď jej parochniar holil zvyšky chĺpkov z hlavy, aby si mohla kúpiť parochňu… bola som naraz tá najvďačnejšia a najspokojnejšia žena na svete. Keď sa tá osoba vyliečila, bola som ňou ešte viac. Ale to je na inú knihu. Eriku som začala na Instagrame sledovať, keď nosila na chemošky koláče. Prišlo mi to vtipné, a ani raz mi jej nebolo ľúto. Ani raz. Keď sme sa prvýkrát stretli, ukázala mi svoje neprso. Pekné to má. Má síce jednu kozu, ale čiarku na hrudi má, to sa musí nechať. I keď nie uprostred. A priala by som si, aby ste ju stretli všetci. Aspoň cez túto knižku. Aby ste si spomenuli, ako vám je hej, a aby ste vedeli, že s humorom sa žije lepšie… aj vo chvíľach, keď sa žije ťažšie. No skrátka, toto je povinná literatúra a návod na to, ako sa prestať báť slova rakovina. Lepšie sa žije bez strachu. Však, Erika?