Po takmer 3 týždňoch som vyšla von. Prejsť sa, na naše miesta, nadýchať sa čerstvého vzduchu. Bolo to iné ako pred tým. Nie nechcem preháňať, ani zveličovať. Len jednoducho, ak ste 19 dní zavretý doma, v bolestiach, ktoré na neurčitú dobu strieda stav totálnej pohody, začne vám chýbať bežný život, kroky po betóne či zemi,…
Niekedy mám ťažké nohy. Teda presnejšie, iba jednu. Nie z kŕčových žíl, ani dlhého státia a chodenia. Ale na plyne. Jednoducho povedané, milujem rýchlosť. Za volantom, vedľa neho a aj v živote. Hoc v tom som ju za posledné dva roky znížila tak na polovicu. No za tým volantom dvihla tak o tretinu. Ak nie…
Stavili sme sa. Pred mesiacom s kamoškou, po 3 fľašiach prosecca, že nebudeme piť. Ani kvapku alkoholu. A tak sme si pripili, popľuli a zapísali do mobilu pripomienku „nepijem, stávka, žiadny alkohol. O-D-T-E-R-A-Z“ Keby sme náhodou deň PO mali okno. Francúzske aj také to malé obývačkové slovenské.Nezbudla som na to. Pripomienka zazvonila, okno nebolo a…
Zobudiť sa ráno je šťastie. Rovnako ako nevedieť ako skončí deň. Vedieť prežívať každú sekundu života so všetkým, čo nám prináša je umenie. Tak trošku podobné ako montovanie botníka či postele zo Švédska so slovenským návodom. Aj keď teda, ešte väčšie. Rozmýšľali ste niekedy nad tým aké by to bolo, keby sme pri narodení dostávali…
Tak a je to tu. Deti, ktorým budú zle vychádzať roky sú už splodené a všetci začnú o chvíľku radostne oznamovať koniec prvého trimestra, do toho nám spievajú vtáčiky, hmyz lieta a kvitne všetko, čo má tyčinku, čapík či rastie na steble. A môj môj kýcha. Nenormálne, nahlas, z plných pľúc a mňa ide poraziť.…
Ako malej mi mama často vravievala, že si veci predstavujem príliš jednoducho. A keď vyrastiem, pochopím prečo. Mala pravdu. Vyrástla som a hoc predstavovať som si neprestala, pochopila som… Pred viac ako rokom som sa rozhodla, že založím občianske združenie na pomoc onkologickým pacientom. Veď predsa, je to jednoduché… Vybavím administratívne záležitosti, zaplatím kolok a…
Začalo ma baviť šoférovať. Alebo som len zlenivela a do práce a sa mi nechce chodiť autobusom. Myslím si ale, že oboje. V každom prípade, moje šoférovanie sa úzko spojilo s parkovaním. Áno, ja ako žena, ako vodička, parkujem. Každý deň, na parkovisku medzi dve čiary cúvaním. Lebo predkom to ja totižto neviem. Teda, aj…
Samochvála smrdí a lezie aj na nervy. Tým, čo to počúvajú a aj tým, čo sa chvália. Tedy, tým to skôr lezie na mozog. Lebo niekedy sú bez hanby a aj bez miery. Chváliť je ale samozrejme dôležité. Deti, polovičku, blízkych, kolegov v práci alebo len tak niekoho na ulici. Ja to napríklad robím bežne.…
Najlepšie a najzvláštnejšie príbehy píše vraj sám život. A potom podľa mňa ešte J.K Rowling, Karol Vosátko, Evita a Kristína Farkašová. Pardón, po novom Tormová. Ale tej to vlastne napísal život a jej dvojičky. Teda, napísala to ona, nie dvojičky, ale na základe životných skúseností. S nimi. Odkedy som vyšla s pravdou a jednou kozou…
„Pošli túto správu do dvadsiatich minút dvadsiatim priateľom a zajtra získaš dvadsať miliónov! Ak nepošleš, čaká ťa dvadsať rokov nešťastia.“ – Nie, nebojte sa. Nezbláznila som sa. Ani nechcem aby ste to tú správu preposielali. Prosím, len to nie. Ale, ruku hore, koľkí z vás už chceli túto správu skopírovať a preposlať. Prípadne, koľkí z…