Môj írsky kolega mi uz štvrtý rok pred každou svojou zahraničnou dovolenkou a aj po nej referuje, čo nové sa v danom jazyku naučil. A ja ho uz štvrtý rok obdivujem, že má talent si to všetko zapamatať. Lebo ja by som to nevedela… Ja mam ale tiež talent. Napríklad, zapamätať si hocijaký recept, domyslieť…
Keď som na svoju štvrťstoročnicu dostala od mojej kamošky krém proti vráskam, myslela som, že jej ho rovno natriem na tvár. A keď som si ho na tú tvár natrela ja, pochopila som, že to bude asi presne to, čo som potrebovala. A písali to tiež na krabičke. A k tomu ešte, že používaním toho zázraku bude pleť…
Vždy som robila všetko tak trocha inak. Napríklad, keď mi dedko kázal pustiť vodu aby vytopil krtkov na záhrade, vypla som ju hneď ako vopchal hadicu do krtinca a nepozeral sa. Mala som štyri a Krtko v telke bol hitovka. Takže si viete predstaviť,co bol ten v zemi. Alebo, keď mi mama kázala umyť šalát,…
Jeden čínsky lékar mi raz povedal, že tou tetovačkou na krku som si narušila energetické toky. A keď mi tie toky tými pidi ihličkami akože narovnal (rozumej akupunktúru), dala som si spraviť ďalšiu. Lebo jedna tetovačka nikdy nestačí. Jednoducho, ako kúsok čokolády. Len z tetovačky človek nepriberie. Dostane tak maximálne infekciu, alebo sa mu to…
Keď mi takmer pred rokom oznámili, že mám rakovinu, bála som sa. Bála som sa toho, čo bude, ako to bude a či vôbec ešte niekedy niečo bude. Pretože rakovina sa v mojom slovníku rovnala smrť. Jednoducho, synonymum. Myslím, že človek sa v živote bojí veľakrát. Niekto viac, niekto menej. O seba, svoju rodinu, deti, partnera. Niekto sa môže…
Veľa ľudí sa ma pýta, aká som bola pred rakovinou. A ja im väčšinou ukážem túto fotku. Potom je ticho, prípadne záchvat smiechu. Áno, toto som bola ja. Taká instatná. Večne nespokojná s tým ako vyzerám, aká som. Niekto by povedal, klasická žena… Len pri tejto odpovede sa mi ježia chlpy. (Áno, už mi po…
Patrím k športovým (ne)talentom. Pri mojom prvom športovom pokuse som sa skoro obesila. V maminom bruchu… Myslím, že som mala v pláne niečo ako skákanie cez pupočnú šnúru. Možnosť skok z výšky nepripúšťam. Pri mamkinej výške 160cm nemožno o výške hovoriť. Potom bol pár rokov kľud. Teda, neviem to s istotou potvrdiť. Nepamätám si to.…
Už od detstva som vedela, že som mnou nie je niečo v poriadku. A podľa toho nápisu v školskej jedálni som bola tiež na inej lodi. „Nežijeme preto, aby sme jedli. Jeme preto, aby sme žili“. Lenže ja by som aj žila aj jedla. Hlavne veľa jedla jedla. Čo robila? Jedla – prísudok. Koho? Čo?…