Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom

Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom

Môj írsky kolega mi uz štvrtý rok pred každou svojou zahraničnou dovolenkou a aj po nej referuje, čo nové sa v danom jazyku naučil. A ja ho uz štvrtý rok obdivujem, že má talent si to všetko zapamatať. Lebo ja by som to nevedela…
Ja mam ale tiež talent. Napríklad, zapamätať si hocijaký recept, domyslieť si nedomysliteľné, z ničoho nič prejsť na inú tému, strápniť sa hocikedy a hocikde a pravidelne si zabudnuť aj hlavu. A veľa iného. Ale talent na jazyky…tak ten určite nemám.
Je pravda, že mi to na základnej škole tvrdila aj moja angličtinárka. A pár mojim spolužiakom tiež. Ale tiež nám aj tvrdila, že fajciť jointa v Londýne je fajn a mali by sme si to aspoň raz vyskúšať, že horúca voda spôsobuje celulitídu a preto sa kúpe zásadne v studenej a tiež, že všetky správne odpovede sú vždy na zadnej strane knihy. A veľa iného. Samozrejme, to všetko v slovenčine, aby sme my, tí bez talentu chápali tiež. Tí s talentom sa ale spikli a nám zmenili učiteľku. No a tá nám pre istotu tvrdila, že talent máme všetci len ho treba objaviť. Ideálne bez zadnej strany knihy. A tak sme rituálne naše Headweyky všetci trhali.  A nśs potom skoro potrhali naše mamy.
Na strednej sa toho veľa nezmenilo. Len teda, tých bez talentu oddelili od tých s talentom a k angličtine pribudla španielčina. Je pravda, že  som si k nej chcela pôvodne hyperaktívne prihodiť aj nemčinu. Základy so škôlky som mala a predsa len, koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom. A ja som chcela vedieť všetko. Ale človek mieni pán Boh mení menej je niekedy viac a nemčina nebola podľa mňa nikdy sexy. Keby som však bola vedela, že ju raz využijem, sexy nesexy, bifľujem ju. Pretože predsa len, to moje školkárske Ich liebe dich v konverzácii bežnej stačiť nestačí.

Na Slovensko cestujeme väčśinou autom. Prvé tri hodiny je to zábava, potom začne 16 hodín spoznávania limitov, obmedzení  a posúvania hraníc. Cestných a aj tých vlastných. Keď sme na Slovensko cestovalli poslednýkrát, okrem odhaľovania limitov – tých mojich aj tých Trapkovych, som natrafila na jednu zaujímavú aplikáciu. Ten, kto ma pozná vie, že záchod je to prvé, čo hľadám. Vždy a všade. A na mňa zrazu v telefóne svietila apka, ktorá mala ponúknuť ten najbližší trón a aj jeho hodnotenie. Kritéria boli jasné, hodnotenia presné. A hlavne, odskúšané na vlastnej koži. Doslova. Inak, je škoda, že túto aplikáciu neobjavila moja kamoška, keď to na ňu prišlo. A hlavne, keď kvôli tomu na ňu prišli policajti. Lebo veď, na diaľnici sa nestojí, na diaľnici sa ide. No ona stála. V jemnom polodrepe, opretá o zvodidlá. A tak tam s ňou stáli tiež. Neviem, či z dôvodu vytvorenia koridoru, alebo z dôvodu udelenia pokuty. Ale myslím, že oboje.

Ale späť k tej apke. Bola pre mňa ako stvorená. A v duchu hesla radšej raz zažiť ako stokrát čítať, sme s Trapkom zaparkovali na prvej 5*toalete v Rakúsku. Vedela som, že od vysokého hodnotenia budem môcť očakávať veľa. Ale že mi hneď na úvod ponúknu gris a že tam bude aj Gott, tak to ma fakt dostalo. Griss Gott, Griss Gott. Slušne som ale odmietla. Jednak sme na Gotta čas nemali a jednak, gris neľúbim. Ale bolo to od nich skutočne milé.

Záchod pekný, čistý, čakacia doba minimálna. Hodnotenia spoľahlivé a skutočné. Apka teda parádna a ja keby môžem, dávam 6 z 5. Prečo ? „Vydělala som“ Ako ? Obrala som jedného pána predomnou. Áno, čítate dobre. Možno keby viem nemecky, tak mu pomôžem, ale ja nie… Ja ho odžubem o 20 centov a ešte ho aj z toho hajzla vlastne vyhodím. Nevedomky, nechtiac, ale skutočne. Došlo mi to až v aute, teda presnejšie vysvetlil mi to Trapko, ktorý sa zvíjal v kŕčoch. Nie ale tých, čo mal podľa postoja ten pán, ale takých od smiechu. Jednoducho povedané, ten pán tam vhodil 20 centov a rozčuloval sa, prečo sa otvorbrána neotvára. A tak ja som vhodila zvyšných 30 a vošla. Na paničku, na dámu. Tú apku som odvteddy nepoužila. Nie že by mi netrebalo, ja som len mala výčitky. 20centové, aj skutočné. Napriek výčitkám nemecky ale stále neviem. Teda okrem toho Ich liebe dich. Zato ale už viem, že na rakúskych pumpách je to vždy za 50 centov a  že keď mi nabudúce ponúknu Gris, dám si. Dobre, žartujem. Viem veľmi dobre že Grüß Gott je Dobrý deň a nie krupičná kaša a skvelý Kája.

Hovoriť cudzími jazykmi je dôležité. A tiež je to výhoda. Lebo rukami a nohami je to niekedy skutočne komplikované. Ak niekto tvrdí, že na niečo talent nemáme, väčšinou chýba práve jemu. Tak sa to aj hovorí, nie ? Podľa seba súdim teba… Mne moja angličtinárka tvrdila, že nezmaturujem, že na to nemám a ja som to dala na výbornú. Neviem, či ma chcela vyhecovať, ale keď som si vtedy ťahala prvú otázku, bola som presvedčená, že na leto odlietam do Anglicka, lebo to skutočne nezvládnem. Zvládla som. Aj všetci tí bez talentu. V živote nie je dôležité, čo si kto myslí a ako vás hodnotí. Hoc má na to papier, že to robiť môže. Dôležité je, ako to vnímate a pristupujete k tomu vy. Lebo talent je jedno, ale odhodlanie iné.

 

 

 

 

Related Posts

0 comments

Leave your reply