Keď sme boli mladší, mali sme v tom jasno. Starí boli tí druhí. Tí, čo nás poučovali, aj keď sme sa ich nepýtali. Tí, čo už „niečo odžili“ a mali potrebu nám vysvetľovať život, akoby sme ho nemali pred sebou celý. My sme mali čas. Aspoň sme si to mysleli. Postupne sme zistili, že tí…
Keď niekomu diagnostikujú rakovinu, stane sa zvláštna vec. Nie tá medicínska – kedy sa ľudia zvyknú vyzvracať z podoby, alebo zjesť aj slona, či prísť o vlasy. Stane sa vec druhá. Spoločenská. Tichá, no brutálne hlasná zároveň. Zrazu sa ozvú ľudia, ktorí sa neozvali roky. Ľudia, čo mali vždy „veľa práce“. Ľudia, čo boli kedysi…
Nenávidela som tú vetu.„Dala si to. Tak sa teš.“ Pamätám si presne ten moment, keď mi povedali: posledná chemoterapia. A niekoľko týždňov po nej posledný ožiar. Ľudia si myslia, že práve vtedy príde úľava. Že sa človek rozplače šťastím, padne na kolená a zrazu začne žiť nový, lepší život. Samozrejme, ako z reklamy. Lenže nie.…
„Ten váš syn bol v brušku poskladaný ako origami a presne tak to aj teraz vyzerá. Kým ho dáte dokopy, budete to mať náročné“, týmito slovami zadefinovala pediatrička postoj, teda skôr polohu a výzor nášho syna deň pred prepustením z kliniky. A mňa premkol strach, smútok a zúfalstvo. So slzami v očiach som zostala stáť v…
Po takmer 3 týždňoch som vyšla von. Prejsť sa, na naše miesta, nadýchať sa čerstvého vzduchu. Bolo to iné ako pred tým. Nie nechcem preháňať, ani zveličovať. Len jednoducho, ak ste 19 dní zavretý doma, v bolestiach, ktoré na neurčitú dobu strieda stav totálnej pohody, začne vám chýbať bežný život, kroky po betóne či zemi,…
Rakovina si nevyberá… Je jedno v akom ste stave, koľko máte rokov, bradaviek, odkojených či práve kojených detí, aj peňazí na účte. Zastihnúť vás môže kedykoľvek a kdekoľvek. Keď som si pred niekoľkými týždňami nahmatala hrčku v mojom jedinom prsníku, zrútil sa mi svet. Ten, ktorý sa začal stavať na úplne novom živote, ktorý vo…
Ak mi ešte raz niekto povie, alebo si niekde prečítam, že tehotenstvo je najkrajším obdobím života ženy, dám mu facku. A autora článku zažalujem, že zavádza. No dobre, trepem… až taká agresívna nie som. Ale s vyššie uvedeným tvrdením absolútne nesúhlasím. Ale kto vie. Možno to naozaj tak je. Len u mňa je to opäť,…
Nikdy som si nemyslela, že to poviem, ale Modry koník ma zachránil od kolapsu. Psychického a myslím, že aj fyzického. Síce len raz, ale zachránil. Potom sa mi potvrdila veta, ktorú nedávno vo svojej talkshow spomenul Mišo Sabo „Najväčším nepriateľom matky je iná matka“. A ja k nej s dovolením len doplním, „Matka virtuálna, ale…
Niekedy mám ťažké nohy. Teda presnejšie, iba jednu. Nie z kŕčových žíl, ani dlhého státia a chodenia. Ale na plyne. Jednoducho povedané, milujem rýchlosť. Za volantom, vedľa neho a aj v živote. Hoc v tom som ju za posledné dva roky znížila tak na polovicu. No za tým volantom dvihla tak o tretinu. Ak nie…
Keď som pred viac ako 2 rokmi postupne oznamovala diagnózu rakovina prsníka mojim blízkym a známym, všimla som si u mnohých čudný pohľad v ich očiach. A ten častokrát sprevádzali také tie milosrdné formulky typu neboj bude to dobré, si silná. K nim prislúchajúce sústrasné objatia, ktoré zväčša potrebovala druhá strana nie ja. A samozrejme…
Stavili sme sa. Pred mesiacom s kamoškou, po 3 fľašiach prosecca, že nebudeme piť. Ani kvapku alkoholu. A tak sme si pripili, popľuli a zapísali do mobilu pripomienku „nepijem, stávka, žiadny alkohol. O-D-T-E-R-A-Z“ Keby sme náhodou deň PO mali okno. Francúzske aj také to malé obývačkové slovenské.Nezbudla som na to. Pripomienka zazvonila, okno nebolo a…
Zobudiť sa ráno je šťastie. Rovnako ako nevedieť ako skončí deň. Vedieť prežívať každú sekundu života so všetkým, čo nám prináša je umenie. Tak trošku podobné ako montovanie botníka či postele zo Švédska so slovenským návodom. Aj keď teda, ešte väčšie. Rozmýšľali ste niekedy nad tým aké by to bolo, keby sme pri narodení dostávali…