Víkendy máme v podstate takmer vždy rovnaké. Štandardne, po raňajkách nastupujú „víkendové výletíky“. Rozumej nákupy potravín. Predsa len, treba naplniť tú chladnú, prázdnu bielu dieru v kuchyni. Dnes ich však predbehla sestrička. Normálne vážne sestrička. Prišla k nám domov. To oni tu tak majú. Ste po operácii a domov vás prídu previazať, pichnúť a tak. Sedlák…
Prvú noc sama doma som zvládla na výbornú. Trapko ma z práce priebežne kontroloval, v akom emočnom uhle sa hojdám a keďže som udržovala 170-190stupňovú hladinu, bolo všetko v poriadku. Jediné, čo ma chvíľami rozkolísalo bol môj nový spolubývajúci – katéter. Túto skrinku mi môj francúzsky chirurg venoval (dočasne), aby mi mohli lepšie pichať chemo a nenapchávali každýkrát…
Vraví sa, že na dobré sa rýchlo zvyká. Ako sa zvyká na to, že ste v 28 prišli o prsník neviem. Ale sľubujem, že keď to všetko prejde, určite na to vymyslím vlastné príslovie. Keď som odchádzala na tento svoj nemocničný pobyt, nevedeli sme presne, koľko času pobudnem. Odhadovali sme to na dve, max tri noci.…
Hlavný bod programu nášho predĺženého víkendu sme splnili v sobotu. Naši to vedia a mne odľahlo. A ak by bol ten kameň v podobe oznámenia rakoviny skutočný, po rozhovore s mojimi rodičmi by sme susedom videli do obývačky. Každopádne si myslím, že tým dvom trúbkam práve došlo, že toto sú naše posledné chvíle. Chceli prežiť, niečo zo seba zanechať,…
Ľudia sa ma zvyknú pýtať, či má život vo Francúzsku nejaké výhody. Dobrovoľne priznávam, že aj víno za 3eurá ma dobrú chuť. A hoc som si povedala, že mením jedálniček aj životný štýl, s Trapkom sme si otvorili fľasu. Vlastne dve… Nech splácheneme strach, pochybnosti, nech si vlastne vopred pripijeme na to, že to výnde.…
Našu misiu u doktorky D sme mali zavŕšiť odberom krvi. Nech vieme, akú mám rezervu. Nie mozgovú, ale vajíčkovú. Nie v chladničke, ale v mojich vaječníkoch. Odberovka bola na obede. Odkedy a hlavne dokedy sme sa nikde nedopátrali. A aj keď u frankov zvykom, že obed trvá dve hodiny, sestrička prekvapila a prišla po päťdesiatich minútach.…
Priznávam, pohybovala som, že mi niekto ohľadom tých termínov zavolá. Ale logistika nezlyhala. A ja som mala jasne dané, že tento týždeň mám ešte termín plodnosti, budúci zvládnem biopsiu z uzlín a implantáciu tej pidi skrinky. No a ten ďalší mi naplánovali môjho onkológa. A potom sa už budeme musieť priznať. Francúzi sú veľmi zvláštny…
„Posaďte sa a vyplňte prosím tento dotazník” podávajúc mi podklady ma asistentka môjho chirurga so širokým úsmevom usmernila do čakárne. Cítila som sa ako na návšteve u kamošky s dobrým vkusom, len som doma zabudla fľašku vína. Gauč bol dokonalý a atmosféra tiež. Myslím, že tým dvom trúbkam absolútne nedochádzalo, že im za chvíľu odzvoní. …
Môj prvý, oficiálny onko víkend… Najprv som ho chcela nazvať môj prvý víkend s rakovinou, ale to je kravina. Predsa len, už sme spolu nejaký ten piatok. Som teda ja a Trapko a potom moja rakovina, alias dva tumory a tie metky v axile. (Rozumej v pazuche, ale to slovo nemám rada.) Toto sa ani…
…a hlavne veľa zdravia! Ehm, asi ste si pomýlili adresáta všetci moji milí gratulanti…alebo len si tá trúbka vybrala nesprávne telo. “Neklaďte si otázky, je to zbytočné” povedala moja francúzska rádiologička pri oznámení výsledku biopsie z tých čudných útvarov v mojej koze. Teda pardón prsníku. Triple negatívny tumor…A keďže mne nikdy nestačí,tak nie jeden ale…