Prvé rande…tak trocha inak

Prvé rande…tak trocha inak

„Posaďte sa a vyplňte prosím tento dotazník“ podávajúc mi podklady ma asistentka môjho chirurga so širokým úsmevom usmernila do čakárne. Cítila som sa ako na návšteve u kamošky s dobrým vkusom, len som doma zabudla fľašku vína.  Gauč bol dokonalý a atmosféra tiež. Myslím, že tým dvom trúbkam absolútne nedochádzalo, že im za chvíľu odzvoní.  Môj francúzsky chirurg  bol iný ako jeho asistentka. Veľmi zdvorilý, uhladený a taký…tichý. Keď nad tým spätne rozmýšľam, iný asi ani nemôže byť. Predsa len, je onkochirurg a nie všetky jeho pacientky sú ako ja. Myslím, že žiadna…

Na naše prvé rande som sa náležite pripravila. Priniesla som všetky papiere, výsledky a snímky z vyšetrení, ktoré stihli zo mňa za ten týždeň vyžmýkať. Úplne zbytočne…všetko mal pripravené na stole, vrátane listu od mojej francúzskej rádiologičy, ktorá mu to do detailu zhrnula.
Môj francúzsky chirurg as nám predstavil, vzal si novú, čistú A4 a začal si písať. Taký malý rešerš tohom kto som a čo mi vlastne je. Dve trikrátnegatívne trúbky, minimálne dve zväčšené uzliny a všade zhasnuté. Potom nakreslil dve kozy, pardón prsia, ktoré sa tým mojim ale že vôbec nepodobali. Ešte aj na obrázku boli väčšie ako tie moje. Dobre, preháňam, ale proste, nepodobali sa… Iba tými dvoma  dve guličkami v pravej koze a bodečkami v axile (tie metastázy v pazuche).

Keď ma môj francúzsky chirurg pozval za paraván, Trapko spozornel. Vyzliekačky, Omakávačky… Rátali sme s tým, ale aj tak bol nervózny. Trapko, nie ten chirurg.  Nájsť tie dva tumory nebol až taký problém. Tridsať dva a sedemnásť milimetrov by sa dalo aj voľným okom vidieť. No kým nahmatal uzliny chvíľu to trvalo. Nezvyknem riešiť bolesť, no toto ma pichlo až do mozgu. Po mojom „au“ som myslela že Trapko prepáli ten paraván, za ktorý ma Janko zatiahol pohľadom. „Vyzliekačky,omakávačky a ešte ti aj zle robí, tak nech si vyberie“ zahundral nahnevaný po slovensky, keď som si sadla naspäť.

„Štandardne sú tri možnosti liečby…“ pokračoval môj francúzsky chirurg pokojne, bez náznaku rozhodenia, že Trapko hundre. Otočil papier a na opačnú stranu mojich kôz začal čarbať tie tri možnosti. Prvú rovno škrtol. Nerozumiem načo ju vôbec písal, ale budiš. Nepýtam sa, nekladiem otázky, bojujem. A bojovať v mojom prípade znamená mať chemoterapiu, ožiare a kompletné odstránenie prsníka.

S touto možnosťou sme s Trapkom počítali. Malé kozy, veľká rakovina. Logika… Držiac môjho miľúbeného za ruku som odhodlane, aj keď trasúcim hlasom povedala môjmu chirurgovi „Vezmite si aj ten druhý, len ma toho prosím zbavte“. Vedela som, že je to tá najlepšia možnosť, chcela som sa tých trúbiek zbaviť raz a navždy, jednoducho a slušne povedané, nakopať ich do prdky.

Môj francúzsy chirurg nám dokonale vysvetlil všetko, čo sme potrebovali vedieť. Ako to urobíme, ako to vyberieme, koľko to bude trvať. A hoc som otázky klásť nemala, jednu vec som chcela opýtať. A teda, do akej miery dokáže liečba ovplyvniť možnosť mať deti. Chirurg je chirurg a prsia nie sú vaječníky. A teda, dohodnú nám termín na klinike asistovanej reprodukcie. Pretože chemoterapia nezabíja len rakovinu. Chemoterapia dokáźe zničiť aj možnosť mať deti.
Naše rande s mojim francúzskym chirurgom sme ukončili dohodou:

  • implantácia katétra, aby mi mala kadiaľ tiecť chemo. Proste, dostanem pidi skrinku pod kľúčnu kosť
  • urobíme z uzlín
  • zistíme, či som geneticky v poriadku. Tu ma napadá akurát geneticky modifikovaná kukurica, ale to asi nie som. Takže toto si musím naštudovať na nete
  • vyriešime tú moju plodnosť.

Jediné, na čom sme sa nedohodli bola moja pracovná neschopnosť. Neviem, čo to majú francúzi za módu byť na PéeNke. Lebo túto PéeNkovú tlačenku, vrátane všetkých príloh som dostala aj od mojej šéfky a kamošov. Odmietla som. A Trapko neprotestoval.  Veľmi dobre vedel, čo by ho doma čakalo. Obavy z možnej PéeNky a strach v jeho očiach bol viditeľný. Pozná ma veľmi dobre… Začalo by to zubnou kefkou v ruke, kedy by som kompletne vydrhla úplne všetky plochy, na ktoré je možné použiť vhodný čistiaci prostriedok a ukončila minimálne dvoma druhmi koláčov a piatimi chodmi ešte aj na raňajky.

Takže môj  milý francúzsky chirurg, ja zatiaľ počkám, kým mi jedna z tvojich asistentiek zavolá ohľadom našej dohody a budem sa na Teba tešiť.

Je pondelok, 29.mája 2017

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

.cata-page-title, .page-header-wrap {background-color: #e49497;}.cata-page-title, .cata-page-title .page-header-wrap {min-height: 300px; }.cata-page-title .page-header-wrap .pagetitle-contents .title-subtitle *, .cata-page-title .page-header-wrap .pagetitle-contents .cata-breadcrumbs, .cata-page-title .page-header-wrap .pagetitle-contents .cata-breadcrumbs *, .cata-page-title .cata-autofade-text .fading-texts-container { color:#FFFFFF !important; }.cata-page-title .page-header-wrap { background-image: url(https://www.taktrochainak.sk/wp-content/uploads/2019/04/tak-trocha-inak-tittle.jpg); }