Stavili sme sa. Pred mesiacom s kamoškou, po 3 fľašiach prosecca, že nebudeme piť. Ani kvapku alkoholu. A tak sme si pripili, popľuli a zapísali do mobilu pripomienku “nepijem, stávka, žiadny alkohol. O-D-T-E-R-A-Z” Keby sme náhodou deň PO mali okno. Francúzske aj také to malé obývačkové slovenské.
Nezbudla som na to. Pripomienka zazvonila, okno nebolo a Trapko mi to pre istotu tiež patrične pripomenul. So zlomyselným úškrnom na tvári. Že som sa stavila, že som to sľúbila a teraz to musím dodržať. Lebo veď, prvé slovo platí, druhé letí z gati.

Nepijem. Už mesiac. A držím sa. Priznávam, po prečítaní všetkých tých motivačných článkov typu “Prestala som piť, po mesiaci sa cítim tak dobre ako nikdy!” som si myslela, ale hlavne očakávala minimálne 3kilá dole, žiadnu celulitídu, skutočný výstrel z Aurory a komplet nového ducha aj telo. Vrátane mojej pravej kozy, ktorá by mi samozrejme narástla samovoľne. Lebo veď, nové telo, nový duch. Ale ako sa vraví, jeden myslel, až vymyslel furik. A nakoniec si ho musel aj tak sám tlačiť. Takže po absolvovaní nepič-ovského mesiaca priznávam, teda vlastne konštatujem, že to je tak trocha inak ako som si myslela a očakávala. 
1. Pribrala som: mám kilo a pol navyše a mám to v rici. Teda aby sme boli presní, dojmami aj pojmami mám to na rici. 
2. Ušetrila som: hoc žijem na juhu Francúzska a mohlo by sa zdať, že víno mi tu sused čapuje rovno do džbánu z pivnice a samozrejme zadarmo, nie je to tak. Jasné, že aj tu si kúpiš vínko za 2 evry, ale buď ti z neho skrúti sánku, alebo prilepí jazylku ku podnebiu. Takže cena dobrého vína je tu 7-9eur. No a pri mojej Slovensko francúzskej spotrebe rovnajúcej sa 3 fľašky na hlavu / týždeň som sa dostala na slušnú sumu. Ešte rok a môžem si kúpiť… Neviem, ešte som si nevymyslela. 
3. Namotala som môjho muža: Nepiť. Tak inak som ho namotala už pred 5 rokmi. Pri pohári vína. A on mňa vtedy namotal tiež. Pri druhom. V každom prípade už nejaký piatok sme doma dvaja nepiči. A tým pádom je bod 2. krát dva
4. Nevoláme drink taxi a prestali sme si hádzať mincu a odúvať sa, kto na grilovačkách u kamošov nepije a šoféruje. Z tohto bodu sa jednoznačne najviac tešia kamoši, čo potrebujú odviesť domov. 
5. Začala som chodiť do fitka: je teda možné, že bod 1 sa rovná svaly. Alebo len zadržaná voda v tele. Boh zná. Teda, tréner vie.

Samostatnú kategóriu v prípade môjho zatiaľ mesačného nepitia a jeho konštatovania tvoria otázky, ktoré naša stávka v ľuďoch vyvoláva. Pri nich sa len usmejem, pokrčím plecami a napijem sa. Vody alebo džúsu. Lebo veď, niekedy nevysvetlíš. A vlastne ani nechceš. 
1. Si tehotná? 
2. Máš zase rakovinu? 
3. Preplo ti? 
4. Preboha prečo? 
5. Dokedy?

Na tú 5.odpoveď nemám. Lebo neviem. Dokedy ma to asi bude baviť a bude mi chutiť. Nepiť.

P. S. Kamoška tú stávku po 2 týždňoch prehrala. 

P.S.2 Trapko sa stále drží