Odkedy mi moja francúzska rádiologička oznámila, že biopsia potvrdila rakovinu prsníka, rezonuje mi v ušiach a v hlave jej príkaz o nekladení otázok. O tom, že je to zbytočné a miesto otázok treba bojovať. A mala pravdu, tie otázky sú skutočne nanič. Nekladiem si ich ani ja, ani Trapko. Žijeme teraz, bojujeme aby sme mohli mať dnes a ľúbime sa. Pretože on je ON a ja som JA. Pretože to ako vyzeráme je obyčajné fyzično, ale to, kto skutočne sme sa nezmení nikdy. Ani keď príde žena o kozu, ani keď príde muž o tehličky na bruchu. A ani keď prídu o vlasy…vekom, alebo chemoterapiou.
Človek je od prírody tvor zvedavý a odkedy som vyšla s pravdou o mojej diagnóze von, tie otázky mi začalo klásť okolie. Presne tie, ktoré si sama nekladiem, tie na ktoré je odpoveď zbytočná, tie, ktoré ma oberajú o energiu. A potom tie, pri ktorých sa mi zastavuje rozum. O tej poslednej kategórii otázok moja rádiologička ale nehovorila. Tú kategóriu som si vytvorila sama. Pretože…
…Ľudia sú neomylne omylní…
Vraví sa, sto ľudí, sto chutí. A čím viac ľudí sa do vášho života dostane, tým viac situácii z toho vznikne. Vtipných aj menej vtipných. A potom takých, z ktorých sa vám chce zvracať. Zo situácii, z ľudí, z ich otázok aj názorov. Pretože ak sa vás niekto opýta, či ste šťastný, že máte rakovinu je s prepáčením hňup. Aj bez prepáčenia. A keď si niekto pri vás klepká na čelo, že si do seba necháte pchať chemoterapiu, lebo rakovina je iba biznis tak je to tiež hňup. Má síce pravdu, ale klepkať si nemusí.
Áno, rakovina je biznis. A nie nešňupla som si, ani to nie je preklep. Rakovina je skutočne farmaceutický biznis. Tak ako aj vitamín C – šumivý alebo v tabletách, magnézium aj BIO čaj. Sypaný, nie v sáčku. Len za to vás ľudia neodsudzujú tak, ako za tú chemoterapiou.
Odkedy znie moja diagnóza rakovina prsníka, Google sa stal mojím kamošom. Podotýkam, kamošíme sa len v odborných diskusiách, medicínsky podložených faktoch a štúdiách. A popri nich som viackrát natrafila na informáciu, že napríklad kráľovnou v boji proti rakovine je graviola. Alebo vilcacora. To ale tvrdia aj o vysokých dávkach vitamínu C, semiačkach z marhúľ, hube reishy a ďalších xy produktoch. Prd makový a figu borovú. Keby to bola pravda, nikto nie je chorý a všetci žijeme šťastne až kým nepomrieme na starobu. A nikdy by nám netrebalo ani chemoterapiu, ani ožiare, ani biologickú liečbu, ani odrezať kúsok z nášho fyzického ja.
Lenže, nám tu konzervatívnu liečbu treba. Áno, ja si to myslím a stojím si za tým. Za tým, že AJ vďaka nej má človek šancu sa vyliečiť. Tiež som kedysi bola „múdra“, ako teraz niektorí ľudia v mojom okolí. Že kto môže byť taký blázon a podstúpiť chemoterapiu. A teraz som za ňu každý piatok vďačná. Jednoducho, kto nezažil, nechopí… Alebo, nesúď, aby si nebol súdený… A ja mám teraz jedno aj druhé. Pretože tak ako som súdila, tak súdia teraz mňa. A až ako som zažila, tak som pochopila… Niekto by povedal karma, ja tvrdím, že som potrebovala pochopiť život.
Nesťažujem sa, neberte to tak. Len rozmýšľam nahlas. Nad tým, akí sme my ľudia. Ako chceme mať pravdu, ako si búchame do pŕs a ako si myslíme, že len to, čo robíme a povieme my je správne. A potom sa nám v jednom okamihu zmení život.
Čo som tým všetkým vlastne chcela povedať ? Robte to, čo chcete vy. Nie preto, že sa to patrí, alebo to niekto povedal. Robte to preto, pretože je to vás život a VY ste najdôležtejši. Ak veríte, že vás vylieči alternatívna liečba, verte tomu a urobte preto všetko. Ak veríte, že vás vylieči konzervatívna liečba, verte jej a bojujte. Ale nesúďte sa medzi sebou. Ja neviem, aký dlhý je ten môj život. Viem len, že chcem žiť. Tu a teraz. A urobím preto všetko. Verím lekárom, verím chemoterapii, verím konzervatívnej aj alternatívnej liečbe. A snažím sa medzi nim nájsť vyváženosť. Pretože harmónia je dôležitá. Vo všetkom…
P.S. : Aj vám sa rozum zastavil, alebo len ja som taká vzťahovačná?
- Jééj, aké máš pekné šatky. To aby som aj ja mala rakovinu, aby som také pekné mohla nosiť ! (Z toho mi naozaj ostalo zle a odišla som z miestnosti)
- Pribrala si, vyzeráš fakt dobre (no hold, kortikoidy sú super vec a aj po nich chutí)
- Prečo nie si na PNke ? Veď sa nenaháňaj stále za peniazmi ! (Hold, doma je nuda a v robote sranda. Ale to, že nejde o peniaze, ale sociálny kontakt nevysvetlíš)
- A ako vieš, že nemáš ďalší tumor ? (Vrazíte tomu človeku hneď alebo potom ?)
- A čo najviac neznášam, keď ma ľudia nútia dať si dole šatku. Alebo majú potrebu chytať mi hlavu…
Starší ľudia majú medzi sebou také vtípky, keďže v tom veku už spravidla každého niečo pobolieva a „je“ na niečo tabletky, že jeden sa spýta druhého v rámci ľahkej konverzácie: ako sa máš? a na to hneď dodá: patrične k veku?
Ja mám chronické ochorenie a posledných osem rokov mám celkom vážne zhoršený stav, mám veľa obmedzení a musím sa o seba veľa starať. Čo sa týka okolia, veľmi silno cítim to ticho, o ktorom píšeš v úvode blogu. Rodičia môjho priateľa sa ma ešte nikdy nespýtali, ako sa mám, až na jedenkrát, keď prišiel môj „svokor“ k nám a spýtal sa ma veselo: ako sa máš? a hneď dodal: patrične k veku? A začal sa smiať, že aký to bol FÓR. A to si predstav, že keď po dlhých rokoch od neho prišla táto otázka, tak tie dve sekundy som aj rozmýšľala, čo mu mám odpovedať, lebo vtedy mi bolo fakt zle. A keď odpovedal za mňa, tak ma to zmrazilo, nasralo, myslela som, že mu jednu vrazím, ale nie teraz alebo potom, ako píšeš, ale teraz alebo hneď. No v takých chvíľach ostanem fakt taká zaskočená, a tak ma to pichne, že nedokážem vôbec reagovať tak, ako by si to ten človek zaslúžil. Nemyslím si, že som vzťahovačná, ani ty nie si, sú to odporní, necitliví ľudia, ale ako je mi často vysvetlené, oni vlastne vôbec nechápu, čo povedali, vôbec sa nad tým nepozastavia, hoci pre empatického človeka je toto správanie nepochopiteľné. Mne prišlo zle aj z tvojho, že keby ta ženská mala rakovinu, tiež by mohla nosiť také pekné šatky. Toto je veľmi dobrý príklad, keď nechápem, čo tá hlupaňa nepochopila na tom, akú krutú kravinu práve povedala. Niekedy sa pýtam, či je horšie to ticho alebo takéto otázky.
Tie šatky sú ale fakt pekné, najviac sa mi páči tá ľanová v gréckych farbách:).