Chemoterapia a mentálnosť

Chemoterapia a mentálnosť

Je to čudný pocit, keď vám pichnú chemo a vám nič nie je. Ešte raz, PO CHEMOTERAPII VÁM NIČ NIE JE. Teda mne nebolo nič.  A tak môj onko život nabral nový rozmer. Pred taxolom a po taxole. Ale teda… Uvidíme, čo bude po dvanástom taxole. Predsa len, nehovor hop kým nepreskočíš. A ja mám za sebou zatiaľ len prvý.

Niekedy, teda dosť často rozmýšľam nad tým, či som naozaj v poriadku. Fyzicky aj mentálne… To fyzicky sa v mojom prípade ale hodnotí veľmi ťažko. Jednak mám v karte jasne napísanú diagnózu „rakovina prsníka“. A jednak, byť onkologický pacient napichaný kortikoidmi sa niekedy rovná malá motorová myš. Alebo teda, ja. Takže to fyzično je také… Také nepresné.

Tá mentálnosť je ale asi otázna. V karte k nej ale chvalabohu nemám napísané nič. Takže buď ma ešte neodhalili, alebo som v poriadku. Aj keď, odkedy mám chemo som čudná. Nie ako ten pán pri Bojnickom zámku, ktorý ma ohodnotil ako arabku, ktorá otravuje Slovenskú zem. Ale tak trocha inak…

Takže k tej mentálnosti. A aj k tomu, že mi po tej chemo nič nie je…Keď Trapko ráno o tri pätnásť odchádzal do práce, ja som už hodinu a pol kukala do blba. Presnejšie do stropu, pričom som vo sveteljších chvíľkach rozmýšľala nad tým, čo budem robiť. Vlastne, vedela som to presne už. Len som čakala, kedy Trapko vypadne z domu aby si náhodou nemyslel, že mi už úplne preplo. Pretože umývať okná ráno o štvrtej je asi naozaj čudné. A mentálne nepochopiteľné.

Áno dámy a páni, ja som ráno o tretej začala umývať okná. Tie klasické francúzske. No a svietila som si pri tom čelovkou. Neviem, či ma niekto pri tom videl, ale ak áno tak si asi myslel, že som mimo. Alebo bol mimo on a ja som bola veľká svetluška. Nech som bola hocičo, ráno o ôsmej som ja mala umyté všetky okná. Čo mal o ôsmej ráno on, tak o tom môžme polemizovať.

Keď som googlila, čo sa mi po tom taxole môže stať, bolo tam všetko len nie hyperaktivita.  Takže buď mi šibe, alebo je to nový vedľajší účinok. Alebo mi zmenili kortikoidy. Každopádne, v papieroch nič také nepíšu.

Kým prišiel Trapko domov, mala som uprataný celý byt, navarené a ešte aj upečené. A stihla som si dať šesť kilometrov na pekelnom stroji. Presnejšie, na tom mojom eliptickom bicykli. A kým on mal poobednú siestu, ja som rozmýšľala, čo ďalej. Ale hlavne, po tichu. Lebo veď, Trapko spí.

Ak sa žena začne nudiť je to zlé. Ak sa ale začne nudiť žena, ktorá už pred tým všetko upratala, umyla, oprala, ožehlila a dala na poriadok, tak vtedy je to čistá katastrofa. Dieťa sa z nudy väčšinou hodí o zem. No žena… Žena sa o zem nehádže. Samozrejme, výnimku tvoria bojové športy, skoky do diaľky, niektoré olympijské disciplíny a parašutizmus. Niekedy sa môže javiť, že žena sa o zem hádže v prípade vysokých opätkov. Je to mylná predstava. Žena vtedy len padne, jak kabela.

Takže teda… U nás doma čistá katastrofa. Najprv som sa hodila o gauč, že akože idem skúsiť spať. Neúspešne. Potom som sa hodila o kreslo na terase s  varopečovou (rozumej kuchárskou) knihou v ruke. Bolo mi teplo. A nakoniec som sa hodila o tú zem, že akože poloha kobry. Lebo vraj jóga je dobrá na všetko. Kravina… Na moju obhajobu pre fanúšikov jógy podotýkam, že som skúšala meniť polohy.

Tá katastrofa trvala asi dve hodiny. Potom začal sused vŕtať. Našťastie… Pretože ak by bolo ešte hodinu ticho, k novému botníku kúpim aj nové kúpeľňové skrinky. Áno, dámy a páni, čítate dobre. Ja som totiž posledných dvadsať minút brázdila internet. Na svoju obhajobu musím ale povedať, že to určite tá jóga. V siedmom a ôsmom bode z trinástich, prečo začať cviciť jógu je uvedené, že:

  • lepšie vnímanie vlastných potrieb, možnosť sebarealizácie
  • zlepšenie kreatívnosti

Takže ja som vďaka jóge (samozrejme, že určite nie z nudy) pochopila, že potrebujeme nový botník. A Trapko pochopil, že ja nikdy nemôžem ostať na Pnke, pretože nám buď vybielim účet, alebo nám vybielim byt (rozumej čistiacimi prostriedkami).

Prosím pozor, nepleťte si unudenú ženu s unudenou ženou vo vzťahu. To sú dve rozdielne veci. Hoc príznaky sú väčšinou zo začiatku rovnaké, v závere to vyvrcholí vždy inak. A myslím, že aj tá žena. Ale to je už na inú tému…

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

.cata-page-title, .page-header-wrap {background-color: #e49497;}.cata-page-title, .cata-page-title .page-header-wrap {min-height: 300px; }.cata-page-title .page-header-wrap .pagetitle-contents .title-subtitle *, .cata-page-title .page-header-wrap .pagetitle-contents .cata-breadcrumbs, .cata-page-title .page-header-wrap .pagetitle-contents .cata-breadcrumbs *, .cata-page-title .cata-autofade-text .fading-texts-container { color:#FFFFFF !important; }.cata-page-title .page-header-wrap { background-image: url(https://www.taktrochainak.sk/wp-content/uploads/2019/04/tak-trocha-inak-tittle.jpg); }