Si čudný a ja mám rakovinu

Si čudný a ja mám rakovinu

Tých zvyšných viac ako 90 hodín do príchodu Fanny sme s Trapkom strávili doťahovaním svadobného zoznamu. Presne toho, ktorý som už niekoľkokrát škrtala ako vybavené / zarezervované / zrušené. Presne toho, ktorý bol rozvrhnutý na to, čo všetko stihnút jeden rok pred svadbou. Je pravda, že viac ako polovica vecí tam bola pre nás zbytočná, nakoľko sme klasickú svadbu neplánovali ani teraz ani pred tým. Ale pochváliť sa zorganizovaním svadby za tri a pol dňa sa môžme asi len ja a Trapko.

Ako vraví moja mamka, Jeden myslel a vymyslel fúrik a nakoniec si ho musel aj tak sám tlačiť…

Neviem, čo som si myslela, keď som tú dovolenku mojej Francúzsky neodvolala. Len teda, pokiaľ viem, odvoláva sa prezident, minister, vláda, kňaz, starosta a aj študent, keď je pod čiarou. (Nie tou bielou, čo sa po nej prepadne nosová prepážka.) Čiže, dovolenka sa neodvoláva.

A to, čo sa mi, ako vraví Hviezdoslav mienilo v hlave, bolo asi niečo v zmysle, že ja tú rolu sprievodkyne aj doklepávanie príprav na svadbu zvládnem. Len mi nejak nedošlo, že hoc hlava chce, telo má limity. A na vyvrátenie toho, čo som si myslela, ale aj toho, čo som mala na večeru sa tá moja minulotýždňová chemo ukázala vo svojej plnej kráse štvrtok v noci. A tak mi Trapko miesto svojho pánskeho večera pri whisky podával lavór a priebežne lieky. Presne tie, proti ktorým som kedysi bola schopná vyvolať povstanie. Individuálne, ale povstanie… Ako sa ale vraví, z lásky nenávisť, z nepriateľov najväčší priatelia.

Fanny nie fúrik, ale predsa len, keď si na krk zavesíte človiečika, teda človiečicu, ktorá vie po slovensky povedať akurát tak mužský a ženský pohlavný orgán, tak to bude asi riadny záhul. Teda pardón, makačka. A tie dve slová nemá odomňa, prisahám. (Inak, mužský pohlavný orgán slovensky, znamená hrniec francúzsky. Takže dámy a páni, áno ja tu varím v cocotte.)

Tá makačka trvala tri dni (ten štvrtý odišla) a tri noci. A nebolo to vôbec také strašné, ako mi všetci predpovedali. Jej slovník som osviežila o niekoľko základnych fráz ako dobrý deň, teší ma, ľúbim, pivo, halušky, domáca, cikať. Kakať som ju neučila, stačí keď povie cikať a nech si už na tom záchode robí, čo chce.

Počas tých troch dní s francúzskou ma naplo presne dvakrát. Prvýkrát, keď som videla zvracať jedného chlapíka opretého o zastávku. Ten ale určite nemal v ten deň chemo. A druhýkrát, keď sme stáli v rade pred Bojnickým zámkom. Len škoda, že pred ním som to nedotiahla do úspešného konca. Myslím, že kvôli tomu pánovi za mnou by sa mi určite oplatilo vidieť moje raňajky druhýkrát. A ideálne aj na jeho tričku. Hoc by mi šli aj nosom… Ono mu totižto prekážalo, že som zahalená a predsa len, „Na slovensku po slovensky!“ Len teda, keď máte chemo, slnko nie je váš kamoš, keď prší, dáte si sveter a s tou mojou Francúzskou toho po slovensky veľa nenarozprávam. Ale vlastne, neviem prečo sa obhajujem, on nech si trhne a je štastný.

Na túto situáciu sme sa doma s Trapkom pripravovali. Vedela som, čo mám povedať a ak bude treba tak aj to, že 158 sú štátni a 159 mestskí. A že kasér najprv odistím palcom hore a potom ho až stlačím. Bola som pripravená, ako pionier. Aspoň som si to myslela… A zrazu som sa dívala na človeka, ktorý si myslí, že mu nerozumiem a on je v očiach jeho detí a manželky ešte aj hrdina. Stratila som všetky slová… Najradšej by som tam celému radu vykričala, že im nechutne závidím ešte aj tie odhalené a chlpaté pazuchy, lebo mne tá chemo vzala aj chlpy z nosa. (No dobre, preháňam, tie chlpy mi až tak nechýbajú.) Lenže zo mňa vtedy nič nevyšlo. Ani tie raňajky. Vedela som, že ak by som niečo povedala, upozornila na seba samú, že som chorá skončilo by to zbytočným rozrušením. Nie jeho ale mojím. A ten človek mi za to nestál, hoc mi bolo ťažko.

A ak sa pýtate kde bol Trapko, tak ten bol… asi všade. Na motorke, na štvorkolke, na džípe aj na loďke. Jednoducho, pánska jazda po jeho. A pridal sa k nám tesne po prehliadke zámku. Presne po päťdesiatich dvoch hodinách od príchodu Fanny. A toho čudného pána nestihol. Našťastie. Nie Trapkove, ale toho pána.

Si čudný a ja mám rakovinu - taktrochainak.skMám rada slovo čudný. V niektorých prípadoch a s frázou „si čudný“ môžte človeku povedať, viac, ako je jeho mozgová kapacita schopná pokryť a ešte sa nad tým aj zasmeje.

Zistiť, kde sme boli a čo sme s Fanny robili neboli ťažké. Dôsledne som to Trapkovi dokumentovala, aj keď si myslím, že ho to nezaujímalo. Ale tváril sa, že jeeej aké super. Ale chlap je chlap. Aby reč nestála a mne dal chvíľku na vydýchnutie,  začal Trapko u Fanny preverovať, aké sú moje sprievodcovské schopnosti.

Áno, konečne…mala som chvíľku pre seba. Matky ju mávajú sem tam na záchode, chlapi pri poháriku a ja na prednom sedadle s mobilom v ruke. To mi inak pripomína jeden vtip : Matka pustí deťom rozprávku, potichu sa vkrade na wc, aby tam mohla byť chvíľku sama. Zavrie sa, začne rozbalovať tampón, a po chvíľke sa za dverami ozve detský hlások vyhrážajúcim sa tónom: „Mami ,ty tam žerieš sušienku?!?!“

Je 06.08.2017, zajtra odchádza Francúzska a za dva dni sa vydávam.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

.cata-page-title, .page-header-wrap {background-color: #e49497;}.cata-page-title, .cata-page-title .page-header-wrap {min-height: 300px; }.cata-page-title .page-header-wrap .pagetitle-contents .title-subtitle *, .cata-page-title .page-header-wrap .pagetitle-contents .cata-breadcrumbs, .cata-page-title .page-header-wrap .pagetitle-contents .cata-breadcrumbs *, .cata-page-title .cata-autofade-text .fading-texts-container { color:#FFFFFF !important; }.cata-page-title .page-header-wrap { background-image: url(https://www.taktrochainak.sk/wp-content/uploads/2019/04/tak-trocha-inak-tittle.jpg); }