Svadba zrušená, snubák si nechávam

Svadba zrušená, snubák si nechávam

Tie dva dni od návštevy onkológa prešli rýchlejšie ako pelotón na čele s Peťom Saganom. Všetci moji kolegovia konečne pochopili význam môjho indiánskeho mena (Tá bez bradavky) a my sme do pochopili (snáď) postup pri zmrazovaní vajíčok. Vo francúštine a z Googlu.  Ale teda, poporiadku.

Otázka a postup mrazenia vajíčok sa bežne na hodinách biológie asi nevyučuje. Teda, možno aj hej, len ja si to nepamätám. Pretože som možno vtedy bola chorá doma, ale bola poza školu. Možné je aj aj. A tak nám neostávalo nič iné, len to googliť. Jednak aby sme boli pripravení a jednak, aby sme rozumeli.

Doktorke D, s ktorou sme riešili všetko teoretické ohľadom mrazenia vajíčok som ešte minulý týždeň posielala email so žiadosťou o info, do akej výšky poisťovňa pokrýva náklady spojené s odobratím a uschovaním vajíčok na dlhšiu dobu. Odpoveď som nedostala a napriek tomu, že sme sa s ňou mali zajtra stretnúť, hľadali sme s Trapkom info na internete. Po asi pol hodine sa na mňa pozrel, odložil mobil a zavrel mi notebook pred nosom. Vraj aj keby mal suché bezlepkové chleby jesť a dať do toho všetko čo máme, bude to pre nás. A mal pravdu. Pre nás…

Pre nás mala byť aj svadba. Naša svadba. Tú, na ktorú sme všetko pripravili, tú na ktorú sme tak tešili a všetko sme si do detailu naplánovali, zarezervovali a aby sme neboli atakovaní zbytočnými otázkami rodiny, úspešne sme to aj tajili. Svadba mala byť prekvapenie a z neho sa teraz stávalo to, že sme boli vďační, že o tom z rodiny nikto nevedel. Okrem mojej budúcej švagrinky Evky. Tej Evky, vďaka ktorej sa začal písať náš príbeh a pre mňa bolo od začiatku jasné, že toto úžasné žieňa, ak neodmietne, mi bude stáť za chrbtom a podpíše sa ako svedok. A ona neodmietla… Ale teraz, namiesto toho, aby som jej volala, čo ešte chýba a treba doladiť, jej budem volať, čo ešte musíme zrušiť.

To, že mi rakovina vzala prsník, že mi vezme vlasy a možno ma odstaví na pár týždňov „z prevádzky“ bolo len obyčajné fyzično. No ona mi práve berie to, po čom som túžila a snívala. Stať sa manželkou muža môjho života, môjho Trapka, ktorého si ctím a vážim nadovšetko a ktorý si vybral práve mňa. Nech sme sa na to snažili pozrieť z ktoréhokoľvek uhľa pohľadu a skutočne aj tak trocha inak, museli sme si pripustiť, že nateraz má v tomto mojom zápase moja diagnóza na vrch. A tak som vo svojom zozname škrtla prvý riadok, piatok 11.8.2017, piatok, kedy som mala povedať áno môjmu miľúbenému Trapkovi. Vraví sa, že v stredu sa láme týždeň. A mne sa v túto stredu niečo zlomilo v srdci. Zaspala som ako vysilené dieťa, ktoré plače a nikto nerozumie prečo, pretože ešte nevie rozprávať. A viem, že Trapko rozumel, no nemohol urobiť nič, len byť.

Naša misia týkajúca sa zamrazenia našich budúcich detí bola vcelku vtipná. Trvala štyri hodiny, Trapko vypil liter pomarančovej šťavy z automatu, ja som hodila jednu žiarlivostnú scénu, dala si päťkrát pichnúť žilu bez hundrania, raz ukázala, že som dievčatko, a zabudla sa opýtať koľko to bude stáť. Tú šťavu si Trapko kupuje v takom automate, čo majú v nemocniciach. Neviem ale, či mu tá šťava tak chutí, alebo ho tak baví pozerať sa, ako to tá mašina pripravuje priamo pred ním. Raz sme dokonca kúpili až tri naraz, hoc sme len dvaja…

Žiarlivostnú scénu som skoro urobila u biologičky. V preklade sa volala vlk. No vyzerala skôr ako andulka a myslím, že bola na Trapkov. Teda na toho môjho určite. A tak mi 20 minút šľahali z očí plamene a ja už som fakt nevedela ako otrčiť ruku a ukázať ten snubák na prste. No a ten môj falošný a kŕčovitý úsmev nezachránil ani bezlepkový keks bez cukru, čo mi Trapko zbalil do tašky. K anesteziologičke som ho pre istotu so sebou ani nebrala. A keď som vyšla z ambulancie, sedel v čakárni s pohárom pomarančového džúsu. Vraj ten svoj už vypil a z toho môjho si už tiež odchlipol. Neviem čo v jeho ponímaní znamená odchlípnuť, ale ak spriemerujem jeho váhu a výšku, to čo ostalo v pohári by na odchlípnutie sedelo.

Ukážka toho, že som dievčatko bol posledný bod našej zamrazovacej misie. A vraj som na hrane. Takže buď začneme, že hneď, alebo potom. O 17 budu volať…

Je štvrtok 15.6.2017, sestričku aj lieky som zohnala a my dnes začíname so stimuláciou vaječníkov.

P.S. Tento zoznam som niekoľkokrát preškrtla

23584298_10210473752979598_3969951_o

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

.cata-page-title, .page-header-wrap {background-color: #e49497;}.cata-page-title, .cata-page-title .page-header-wrap {min-height: 300px; }.cata-page-title .page-header-wrap .pagetitle-contents .title-subtitle *, .cata-page-title .page-header-wrap .pagetitle-contents .cata-breadcrumbs, .cata-page-title .page-header-wrap .pagetitle-contents .cata-breadcrumbs *, .cata-page-title .cata-autofade-text .fading-texts-container { color:#FFFFFF !important; }.cata-page-title .page-header-wrap { background-image: url(https://www.taktrochainak.sk/wp-content/uploads/2019/04/tak-trocha-inak-tittle.jpg); }